Anton Augustín Baník

Anton Augustín Baník začal na Polytechnike v Budapešti. Chcel byť inžinier. Potom sa niečo zmenilo. Rok 1918, nová republika, prestup do Brna. A nakoniec — Filozofická fakulta v Bratislave, história, jazykoveda, filozofia. Muž, ktorý mal počítať mosty, sa rozhodol počítať storočia. Narodil sa 26. februára 1900 na Horehroní, vo Valaskej. Zomrel 29. decembra 1978 v Martine, kde ho pochovali na Národnom cintoríne. Medzi týmito dvoma dátumami stihol viac, než sa na prvý pohľad zdá. Pracoval v archíve a knižnici Krajinského úradu v Bratislave. Písal o kultúre a hudbe pre denník Slovák. Roku 1938 prešiel do Matice slovenskej — a tam zostal. Budoval bibliotéku, viedol vedecké odbory, stal sa správcom Slovenskej národnej knižnice a roku 1954 vedúcim novoutvoreného Literárneho archívu. Keď odišiel na dôchodok, daroval Matici svoju súkromnú knižnicu: okolo stotisíc zväzkov a dokumentov, ktoré celý život zbieral. K jeho trvalým prínosom patrí objavenie a publikovanie prvej národnej obrany Slovákov zo začiatku 18. storočia — textu Jána Baltazára Magina, ktorý roky čakal, kým ho niekto prečíta správne. Zásadnou mierou sa podieľal aj na návrate knižných, rukopisných a obrazových fondov prvej Matice z Nitry a Budapešti. Externe prednášal staršiu slovenskú literatúru na Filozofickej fakulte UK v Bratislave — roky 1943 až 1949. Mal teda žiakov, nielen knihy. A tej vážnej hudby sa nikdy nevzdal. Inžinier z Polytechniky, ktorý nakoniec strávil život medzi rukopismi — no druhý koníček mu zostal od začiatku.